Taliansko, Sicília 2002

Začiatok všetkého

Výzva

Sedel som si len tak pri PC a hral som nejakú tú hru, keď mi zrazu volal môj bývalí spolužiak s vysokej školy Peter Potisk s nápadom pre mňa v tej dobe bláznivím.
“Nemáš chuť sa ísť okúpať ma Sicíliu?” Na malú chvíľu som si myslel, že si zo mňa robí srandu. Zasekol som sa však až vo chvíli, keď bolo jasné, že o žiadnom nevhodnom žarte nemôže byť reč. Petra som v tej dobe veľmi nepoznal (jeden semester na škole) takže ma tento návrh naozaj prekvapil. Vonku bolo počasie, ktoré na kúpanie moc nelákalo. pršalo, bolo poriadne chladno a navyše výhliadka do ďalších dní nevyzerala najlepšie. Po malej chvíli som mu odkývol.

Organizovanie

Bolo to pre mňa niečo úplne nové. Nikdy predtým som nevytiahol päty zo Slovenska okrem nejakých tých výletov s rodičmi ešte v čase detstva do rakúska či maďarska.
Dohoda znela pomerne jednoducho. Prídi do Ríma na hlavnú stanicu vlakom v tom a tom čase, budem ťa tam čakať. Mama v tom čase pracovala na ŽSR, čo predstavovalo obrovskú výhodu, kedže cesty vlakom po niektorých krajinách Európy boli de facto zadarmo. Stačilo vybaviť pár formalít, zaplatiť nejaký ten kolok a  manipulačný poplatok, vyzdvihnúť si takzvané FIB-ky a mohlo sa cestovať. Fungovalo to zhruba tak, že na každú krajinu sme mali štyri cestovné lístky. Každý mal platnosť 24 hodín od jeho vypísania. V mojom prípade som potreboval FIB-ky na Rakúsko a Taliansko.

Stretnutie

Netušil som čo ma čaká, ale vyhliadka na kúpanie na Sicílii mi dávala dosť argumentov zbaliť sa skôr letne. Veď koniec koncov leto, aj keď to tak možno nevyzeralo bolo aj doma. Peťo mi oznámil skôr ako odcestoval, aby som sa pripravil že nebudeme spávať v žiadnych hoteloch. Tomu som bol aj rád lebo moja finančná situácia to ani nedovoľovala. A tak som si pribalil aj stan rozmerov bežného,  festivalového nie práve ultra light stanu.
Vlak Mi odchádzal z Bratislavy s Petržalky priamo do Ríma. Cesta ubehla v podstate veľmi príjemne. Schengen medzi nami ešte nechyroval takže si ma akurát pár krát prekontrolovali. Na druhy deň ráno som bol v Ríme. Tak ako sme sa dohodli Peto čakal na stanici spolu ešte s jedným kamarátom. Ako vysvitlo za pár chvíľ boli spolu pretým na Sicílii a potom sa pokúsili zdolať Mont Blanc. Neúspešne. Peťov kamarát však s nami už nepokračoval a nastupoval na vlak naspäť na Slovensko.

Rím

Prehliadku sme začali priamo od stanice a všetko sme si prechádzali pekne pešo. Vlastne ani neviem či sme mali vôbec mapu. Batožinu sa nám nepodarilo odložiť, kedže všetci boli vystrašený ešte s útokov na WTC v USA a zrušili akékoľvek odkladacie priestory. Takže komicky, v plnej zbroji so stanom v rukách sme absolvovali prehliadku mesta a jeho základných pamätihodností. Nemusím zdôrazňovať, že pre mňa ako sedliaka v meste to bol skutočný zážitok. Fontána Di trevi, koloseum, chrám svätého Petra, atď, atď.  Utkvela mi však jedna spomienka. Ako sme sa s Peťom rozhodli najesť neďaleko námestia sv. Petra pod blízkym mostom. Taká rýchla zmena zo  všetkej tej pompéznej starej architektúry a pár metrov vedľa útulné krabicové bývanie bezdomovcov. Zaujímavé vidieť na vlastné oči, že aj mesto ako Rím má svoje odvrátené menej viditeľné stránky v samom centre  svojej pýchy.

Sicília

Comments are closed.