Leto som strávil vo Veľkej Británii, kde som 6 dní v týždni hrdlačil na hráškových plantážach. Nečudo teda, že som bol celý hrrrr utiecť s Peťom Potiskom aspoň na pár dní niekam, kde si nohy okúpem a aj niečo zaujímavé uvidím.
Naša cesta viedla ako inak vlakovými spojeniami cez Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko až do Grécka. Prvú zastávku na prestup sme mali naplánovanú v Bukurešti. Smutné mesto plné túlavých psov, zúfalých ľudí a polorozpadnutých domov v kontraste s limuzínami a bohatými štvrťami.
Sofia sa zdala už o niečo pokrokovejšia aj keď tiež to mohlo byť len pozlátko naoko. Pravoslávne kostoly však dýchali pompou akú si v danej krajine cirkev zabezpečila. Pri čakaní na prestup sme si vypočuli aj srdcervúci príbeh človeka ktorému ukradli auto, doklady, peniaze a zároveň bol pre niečo v nemilosti tamných úradov. O to horšie, že bol cudzinec. Na našu obranu bol naozaj presvedčivý a my neskúsení. 🙂
Cez Thessaloniki (Solún) sme pokračovali a prvú noc v Grécku strávili v Leptokarya, kde sme sa hneď spoznali s potulnou partiou Čechov a odtiaľ do Atén.
Prehliadku Atén sme ukončili nocovaním v parku odkiaľ sme mali výhľad na celé mesto a na Akropolu. Že sme si vybrali naozaj dokonalé miesto sme zistili, keď nás v noci navštívilo hneď niekoľko zamilovaných párikou.
Z Atén smerovali naše cesty na Meteori. Po vystúpení na stanici v mestečku Kalampaka sme sa vybrali pešo k povestným Meteorám. Z čista jasna sa pustila prietrž mračien a nás zlialo úplne do nitky. Neboli sme s toho nadšený, ale po uschnutí v miestnej kaviarničke sme si pochvaľovali ako dážď vyčistil kalný horúci vzduch.
Spolu s českým spolupútnikom sme si poobzerali okolie a zoznámili sa s ďalším Českým párom ktorý cestoval v podomácky upravenom karavane. V noci, keď sa spustil naozaj šialený lejak a my sme ležali len tak volne pohodený nás prichýlili do auta a viac menej pohodlne sme sa vyspali na predných sedadlách.
Nasledujúcou zástavkou sa stala Kalamata. Veľmi pekné prístavné mestečko s plážami a hradom nad ním. Tu sme strávili dva dni a vypravili sa do Solúnu odkial sme mali prípoj domov.
Na záver sa nám stala dosť vážna nepríjemnosť. Peťovi ukradli na nástupišti v Solúne všetky doklady a peniaze. Nakoľko mňa čakala skúška odložená s leta na škole v Košiciach, nemohol som mu pomôcť vybavovať veci okolo dokladov a musel som odcestovať. Nechal som mu však všetko potrebné na prežitie a rozlúčil sa. Všetko však dopadlo dobre a Peťo všetko bezproblémovo zvládol.