Streda 5.9.2012
Bratislava – Moskva
Plne naložený sa stretávame na autobusovej stanici Mlynské Nivy v Bratislave a kupujeme pár pív aby bolo ako krátiť čas na letisku. Stano sa lúči zo svojou milou a podpisuje dekrét v ktorom sa zaväzuje k všeličomu možnému i nemožnému. : ) Autobus do ktorého nastúpime nás vyhadzuje v Budapešti na autobusovej stanici Nepliget. Pokračujeme metrom M asi 4 zastávky na konečnú. a odtiaľ autobusom 200A na terminál 2. Na letisku sa pohodlne usadíme na poschodí mimo hlavného náporu cestujúcich a otvárame postupne všetky pivká, nech nám čas beží. Pred odletom ešte rozmýšľame dopredu a kupujeme Maďarsku Barack pálinku nech aj čas v Moskve letí.
Štvrtok 6.9.2012
Od Moskvy po Karakol
00:30 Na Seremetejovom letisku sme squatli výborný kút ktorý poznám ešte s minulého pobytu na letisku. Načíname hrušku a vzorne čakáme. Odlet 9:30 smer Bishkek. V lietadle sa zhovárame s Francúzkou Ruskou, ktorá nám navrhla odvoz z letiska do mesta. Vo výstupnej hale zisťujeme, že víza do Kirgistanu už niesú potrebné, napriek tomu od nás colník pýta úplatok 50$. Nič nedostane a odchádza s dlhým nosom. Nasadáme do luxusného Subaru a dcéra francúzky sadá dopredu za volant. Rýchly presun na autobusovú stanicu do Bishkeku, zámena penazí a už aj sedíme v maršutke smer Karakol. Po 6 hodinách cesty s ktorej je väčšia časť poriadne roztrasená vystupujeme v Karakole a berieme taxi pred guesthouse. Ešte Stihnem urobiť večerný výpad do miestnej večierky a zakúpiť fľašku vodky. Vodka padne za vlasť pri rozhovoroch s Izraelcom čo je tu taktiež ubytovaný.
Piatok 7.9.2012
Jeti Öguz – trek začína
Nákupy zásob uskutočňujeme zrána v uliciach a na trhu. Obed v miestnej reštaurácii, dali sme si miestnu špecialitu Kuurdak (tenké plátky hovädziny na prírodno s cibuľou a varené zemiaky, omasceneé:o). Zjednávame taxi a ten nás berie do Jeti Öguz (sedem volov) – sanatórium. O 13:30 plný očakávaní vyrážame na trek. Pred samotným začiatkom nás ešte odchytí miestny bača už v značne podguráženom stave a chce s nami piť. Nechceme ho uraziť a preto si dávame za pohárik a on poriadny stakan. Štartujeme na výške 2090m.n.m. Zabudli sme si kúpiť čaj. Ako na zavolanie si vedľa chodníka robí piknik početná miestna rodina. vypýtame si od nich trochu čaju a pokračujeme daľej. Mrholenie postupne prechádza do dažďa. Končíme o 17:00 vo výške 2630 m.n.m. Prší nám celú noc a vyhliadky na ďalší deň sú pochmúrne.
Sobota 8.9.2012
Postup pod sedlo
Vstávame ráno 8:00 stále prší. Ostávame sedieť v stane a zvažujeme čo ďalej. Okolo 11:30 prestáva pršať a my balíme stan a začíname stúpať. Počas pochodu nás zastihne poriadna búrka. Padajú krúpy, ktoré sa po chvíli menia na dážď. Striedavo mrholí a prší celý deň. napriek tomu pokračujeme a stan rozkladáme vo výške 3300m.n.m. Na stanovi sa začínajú prejavovať výškové príznaky. V diaľke vo výške vidíme nejakých turistov ktorý sa pravdepodobne rozhodli aj v zlom počasí prekročiť sedlo. Prší, prší, len sa leje.
Nedeľa 9.9.2012
Deň tretí
Zobúdzame sa do iného sveta. Stano zahlási „bľacha“ a tak celý natešený šliapeme do sedla Teleti (3800n.n.m.). Výhľady sú fantastické. Zostupujeme do Karakol valley(2545m.n.m.) a prebiehame včera videných turistov ktorý bivkovali pravdepodobne niekde hneď pod sedlom a po krátkej rozprave sa rozhodujeme stúpať smerom k Ala kul lake. Hľadáme bivak a mame už toho naozaj dosť. Ja vystúpam až do výšky 2900m.n.m., ale na žiadne miesto kde by sa dal bivak postaviť nenachádzam. Sme totálne vyšťavený, vody máme minimum. Vrátim sa naspäť s tým, že asi budeme musieť zliezť niekam nižšie, ale našťastie nachádzame bivak už približne vo výške 2800m.n.m. Robíme si ohník a na večeru máme hrianky.
Pondelok 10.9.2012
Ala Kul lake
8:00 balíme a veľmi pomaličky sa rozhýbeme (10:15). Asi 500 metrov od miesta kde som včera usúdil, že už vyššie bivak nenájdeme objavujeme výborne miesta na bivak. Kúsok ďalej aj miesto, kde sa nachádza hneď niekoľko stanov. Stretávame tu našich turistov ktorý nás predbehli kým my sme ešte posedávali a balili stan. PO ceste míňame uchvatný vodopád a dávame si pri ňom obedovú prestávku. Po nie dlhom čase sa dostávame k jazeru Ala kul lake, ktoré nám vyráža dych. Je naozaj prekrásne. Ostávame tu. Skúšame sa okúpať vo vode o ktorej sa dozvedáme od miestneho guida, že môže mať tak okolo 2°C. Je naozaj brutálne ľadová, ale napriek tomu do nej vleziem a trochu si zaplávam. Celý skrehnutý vyliezam a ohrievam sa na slnku Stano ide do vody hneď za mnou. Rozkladáme stan a poriadne ho ukotvujeme kôli prípadnému silnému vetru ktorý sa začína dvíhať. Prichádzajú naši spoluputovníci. Dávame sa s nimi do reči. Sú to už starší dvaja páni a jedna pani. Pochádzajú z Novosibirska a podľa ich slov sú tu už šiesty krát. Nečudujem sa. Je to tu naozaj rozprávkové. Pokračovanie nášho chodníka vedie po ľavej strane jazera a prudko stúpa. Sprava však vidíme ešte jeden chodník a zisťujeme, že vedie do sedla nazvaného Panorama pass a má 4000m.n.m. Pozeráme naň a zda , sa že to ani nebude možné vyliezť. Cesta cez neho ďalej vedie naspäť do Karakol valley. Po krátkom dohovore sa rozhodujeme, že ráno podstúpime výstup a všetky info si overíme.
Utorok 11.9.2012
Deň piaty
S vyhriatych pelechov vyliezame 4:30 ráno a s čelovkami do tmy sa púšťame 5:30. Chodník sa zo začiatku hľadá dosť obtiažne. Po pár sto metroch som zistil ze som stratil okuliare, tak ich asi 20 minút hľadáme. Bezúspešne. Sedlo Panorama sa nakoniec ukázalo ako ranná 2,5 hodinová rozcvička a jeho výška nameraná mojim výškometrom sa zastavila na výške 3750m.n.m. Rozhodne sa oplatí. Zliezame dole a cestou nachádzame moje okuliare. 10:30 už pobalený pokračujeme pozdĺž jazera na Ala Kul pass. V sedle sme okolo 13:00. popíjame slivovicu a obdivujeme neuveriteľne nádherné výhľady. Odvážny od slivovice a adrenalínu zlyžujeme pomerne prudké suťovisko. Pod sedlom stretávame opäť našich Rusov. Prichádza k nám zdecimovaná Francúzka družina a pýtajú si cukor a rozhodujú sa isť hore do sedla. Informujeme ich o výstupe a nechávame napospas osudu. Nasadzujeme ostré tempo a valíme dole dolinou. Okolo 16:00 máme toho dosť ako zámienka na ukončenie dnešného pomerne náročného dňa nám dobre poslúži moja odtrhnutá podrážka. Ľahnem si medzi kravince a odmietam ísť ďalej. nájdeme miesto na bivak a založíme si poriadnu vatru. Na večeru máme hrozienkový chleba, syr a klobásu. Dnes je okuliarový deň a preto si po chvíli nachádza Stano svoje zlomené v tráve. Páchateľ neznámy.
Streda 12.9.2012
HOT SPRINGS
Ráno vyzerá krásne, ale už počas zostupu začína mrholiť. Po asi dvoch hodinách prichádzame k usadlosti (guesthouse) o ktorej vieme, že sa tam nachádzajú horúce pramene. Domáci nám prezradí, že sa tam nachádzajú aj miesta kde sa dá okúpať zadarmo. Popri potoku ich nachádzame hneď niekoľko. Do jedného sa strčíme tak ako nás Boh stvoril. Začína poriadne fúkať a my si uvedomujeme našu chybu. Veci máme pohodené tak desať metrov od nás a navyše treba tak 2-3 výškové metre zliezť po nepríjemnej skale. Naše dohady kto pôjde po suché veci rozrieši skupina turistov (prevažne žien) z Ruska. Za všeobecného fotenia vyliezame a prezliekame sa. Nakoľko nájdený prameň nesplnil naše očakávania, rozhodli sme sa zaplatiť 200 som za „HOT SPRINGS“ v usadlosti. Dávame na odporúčania Francúza a vyberáme si búdu č.4 Voda je naozaj pekelne horúca a odporúčam v kombinácii s ľadovým potokom pritekajúcim z hôr hneď päť krokov vedľa. V osade sme museli bohužiaľ museli ostať, pretože sa spustil naozaj silný lejak a podnapitý šofér sa začal vyhovárať na nejakých turistov ktorý mali prísť a neprišli a na nebezpečnú cestu za takého počasia. Sme dosť nahnevaný, ale zmierime sa s tým a kúpime od neho fľašu vodky. Naši kamaráti Rusi (vlastne Novosibirčania) nás po príchode nakŕmili a tak mi si pre zmenu teraz s nimi vypijeme. : ) Že Rusi alkohol nezapíjajú ale zajedia sa naozaj potvrdilo. Vypili sme spolu dve fľašky vodky a zjedli neskutočne veľa rôznych dobrôt. Počnúc našou klobáskou končiac Novosibirskou paštétou od Hamé. Guesthouse beznádejne plný a tak spíme na zemi v zádverí. V noci nám kôli silnému lejaku preteká zo stropu a kvapká na veci.
Štvrtok 13.9.2012
Karakol – Tamchy
7:30 nastupujeme do Maršutky a držíme vodičovi palce aby nás bezpečne dopravil do Karakolu. Odpúšťame mu tie výhovorky s predošlého dňa. Cesta je naozaj krkolomná a miestami neveríme, že sa dá vôbec prejsť. V Karakole sme si našli práčovňu a obuvníka. 19:30 nastupujeme na bus do Tamchy (Jazero Issyk Kul – druhé najväčšie alpské jazero na svete po Juhoamerickom Titicaca). Ide sa kúpať. Hurá. Do Tamchy dorazíme až 00:30. Jemne popŕcha, ale my napriek tomu veríme v krásne ráno.
Piatok 14.9.2012
Tamchy – Kochkor
8:30 Leje. a vyzerá, že ani tak skoro liať neprestane. S kúpanie nebude nič. Stopujeme auto, ktoré berie do Balykchy. Platíme 100som/os a berieme share taxi do Kochkoru.(250 som spolu). Túlame sa po Kochkore a hľadáme guesthouse. Márne. Turistické informačné stredisko nás zachráni a v cene ubytovania nás berie taxi do guesthousu. Ešte zjednávame ubytko z 500som/os na 400som/os. Doobjednávame si ešte večeru za 250som/os a vyrážame na obhliadku mesta a nákupy. Na večeru netušiak o tom jeme Kyrgystanské národné jedlo Bišparmak a pijeme vodku a kumys. Balíme sa na ráno.
Sobota 15.9.2012
Kochkor – Köl Ükok
Po raňajkách odchádzame s guesthousu. Nechávame sa odviesť taxíkom na začiatok nášho treku. Taxikár nás vykladá ešte 2-3 km skôr ako sa dalo, za čo sme poriadne nahnevaný. 10:30 začíname náš druhý trek (2090 m.n.m.). Celý deň kráčame údolím a končíme približne o 17:00 na výške 3111m.n.m. pri veľkom ľadovcovom jazere Köl Ükok
Nedeľa 16.9.2012
Pol deň treku a prieskum
9:30 (3111m.n.m.) 13:00 (3450m.n.m.). Prichádzame k druhému prekrásnemu ľadovcovému jazierku. Po rozhodnutí, kde postavíme stan sa rozhodujeme, ktoré sedlo zajtra skúsime pokoriť. Nakoniec plán nemeníme a ideme na prieskum. Vystupujeme na morenou do cca 3650m.n.m. k ďalšiemu ľadovcovému jazierku. Usmieva sa na nás odtrhnutý ľadovec a v diaľke sedlo bez cesty hore, ktoré by sme chceli nejako zdolať. Ďalekohľadom dôkladne naštudujeme plán trasy a trochu nervózny s toho čo nás čaká ideme naspäť.
Pondelok 17.9.2012
Náš prvý “prvovýstup”
5:30 Vztyk. Stano hlasy bľacha. 6:30 Vyrážame ešte takmer za tmy. Oboch nás prepadly žalúdočné ťažkosti asi z vody s potoka. Asi po hodine míňame prieskumné stanovisko a mierime na ľadovec. Opatrnosti nikdy nieje dosť a preto keďže sme bez lán a ľadovcovej výbavy postupujeme pomaly a obozretne. nakoniec nás ešte čaká ostrá morena. 3900m.n.m. je našich. Náš prvý „prvovýstup“ ;o) Sedlo nazveme Staske pass a začíname zostupovať. Najprv ľadovec neskôr morena, ktorá sa pomerne rýchlo mení na pastviny. Stano mele s posledného a chce bivak v 3000m.n.m. Začína aj trochu mrholiť. Pokračujeme ďalej. Odkláňame sa od potoka a po dalších 2 hodinách už stano rezignuje. Keďže nedostatok vody a jej vzdialenosť je silný argument pozbiera zvyšky síl a kráčame pomaly až dole. Ešte stop do Kochtoru a rýchlo do našeho guesthousu. Stano odmieta večeru a len zo zimnicou leží. Ja si opäť dávam Bišparmak a ideme spať.
Utorok 18.9.2012
Kochkor – Bishkek
Prší. Sme radi že sme nezabivakovali a nemuseli teraz v tom lejaku zostupovať. Podľa počasia ktoré sme preskúmali na nete sa rozhodujeme pre Bishkek. Dve hodiny sa veziem v share taxi a ja som nútený neustále komunikovať zo šoférom po Rusky. Zábava. Nedokonalá dohoda o par som nás však na konci cesty rozháda a až spolumajiteľ guesthousu v Bishkeku to urovná za nás. Obhliadka večerného mesta. Ženy sú tu naozaj pekné. Pre nedostatok miesta ja spím na balkóne. Stano sa sťažuje na chrápajúceho a chrchlajúceho Japonca.
Streda 19.9.2012
Bishkek – obhliadka
Celodenná obhliadka mesta. Odlovíme kešku v miestnom parku. Hľadáme obchod s mapami a s trekovímy potrebami. Nákupujeme základné suroviny a ideme naspäť.
Štvrtok 20.9.2012
Chata Racek
Asi 8kg batožiny nechávame v guesthouse (20som/deň) a spolus izraelským párom sa vyberáme do národného parku Ala Archa. Maršutka nás nakladá pri OSH bazári a vykladá až pri vstupe do parku. Tam preskakujeme do auta miestneho podnikavca, zjednávame cenu a vezieme sa ešte 11 km až k bývalému ruskému základnému táboru. (teraz hotel – 2200m.n.m). Lúčime sa s párikom a začíname stúpať na chatu Racek(3400m.n.m.). cesta nám trvala cca 3,5 hodiny. Zoznamujeme sa s chatárom a hneď sme pozvaný na polievku čaj. Stano je na tom dosť zle. Asi niečo chytil od chrchlajúceho Japonca. Ide spať. Mne ešte Rus Sláva ukazuje kadiaľ na Pik Učiteľ.
Piatok 21.9.2012
Pik Učiteľ
7:30 vyrážame a už 11:30 sme hore. cesta pomerne ľahká. Stačí sledovať kamenných mužikov. na hrebeni bol pomerne silný vietor, ale na vrchu takmer bezvetrie. celkom slušná zima Pijeme vrcholovku a fotíme sa. Pri zostupe začína padať hmla a aj snežiť. do tábora dorážame 14:30. varíme si večeru a za stáleho sneženia ideme spať hneď zo západom slnka.
Sobota 22.9.2012
Bishkek – Džumgal
Ráno nás budí poriadna kosa. Zohrievame sa ako to len ide a čakáme kým nevykukne slniečko. Balíme stan a odchádzame. Zostup je veľmi rýchly a a ni sa nenazdáme a šliapeme 11 km asfaltku. našťastie je sobota a hore veľa turistov. Po ceste chytáme vracajúci sa taxi (200som/os) a ten nás odvezie pred náš guesthouse. Máme ešte dosť dní a tak zvažujeme čo ďalej. majiteľ guesthousu nám navrhuje výlet na Son Kol lake na 3 dni, ale cena sa na mzda predražená. nápad je však dobrý a my sa rozhodujeme, že to podnikneme na vlastnú päsť. Vidí, že nás nezvyklá tak mení taktiku a dohadzuje nám tamojšieho chlapa s koňmi. Pomerne komplikovane zháňame odvoz do miesta jeho bydliska. Je to dosť vzdialená dedinka Džumgal. Cestou na autobusovú stanicu nás odchytil policajt a kontroloval nám doklady. po kontrole Nás vyzval aby sme ho nasledovali k autu. Tam prebehla ešte dôkladnejšia kontrola včetne prehľadávania vreciek a ukrytých peňazí. Zdalo sa mi čudné akým spôsobom mi začal počítať peniaze. Neskôr, keď sme sedeli v maršutke som zistil, že mi chýba 1000som. Stano skontroloval, tak isto chýbalo 1000som. Po krásnom zážitku Nás čakala neskutočne dlhé trmácanie sa maršutkou. Celé osadenstvo maršutky sa spojilo v úsilí nájsť nášho koňáka. Zastavili sme rovno pred jeho bránou a polovica ľudí nám vykladala batožinu. Koňák v župane si nás prebral. Ešte sme si žiadali na dobru noc čaj a išli sme spať.
Nedeľa 23.9.2012
Son Kol Lake
Vstávame celý natešený na jazdu na koni. 12:00 Vyrážame. Guid je majiteľov syn. Angličtina mu nič nehovorila a ruština taktiež. Po prvých obavách sa osmeľujeme do klusu a za pár chvíľ už skúšame aj cval. Stanov kôň zažíva nejaké žalúdočné tažkosti neustále prdí a kadí. : ) Môj je pre zmenu k neudržaniu a stále chce niečo žrať. Cestou obžiera všetko čo sa mu podarí odtrhnúť. Po 3,5 hodine vyliezame do sedla (3300m.n.m.) odkiaľ máme rozprávkový výhľad na prekrásne jazero Son Kol lake. K jurte prichádzame okolo 16:30. Sme patrične pohostený chlebom a čajom. Na večeru si objednáme rybu a ide sa na prieskum po okolí. Po návrate na nás čakajú luxusné ryby. Každému rovno tri. Na spánok sa ukladáme v jurte v ktorej sme jedli a do piecky nám pani domáca prikladá zmes kravincov a bobkov od ovečiek.
Pondelok 24.9.2012
Džumgal
Ranná prechádzka k jazeru. Pár fotiek s domácimi a hor sa na kone. U Stalbeka sme cca 15:00. Oddychujeme a chystáme sa na prisľúbený báječný kúpeľ. S kúpeľu sa vykľula zvláštna sauna, ktorú Stano opustil po pár minútach a ja hneď po tom ako sa podo mnou zlomila prehnitá lavica a skoro som si tam vážne ublížil na orgáne každému chlapovi srdcu najbližšiemu.
Utorok 25.9.2012
Choplon Ata
Ráno nás pani domáca v rýchlom tempe vyháňa. Raňajky ledva zbuchneme a už aj padáme na taxi, ktoré nás čaká pred domom, len aby sme čo najrýchlejšie vypadli. Vďaka tejto situácii zjednávame cenu o akej by aj domáci mohli snívať a rýchlo sa presúvame do Kotchoru. Druhý lacný taxi. do Balykchy a odtiaľ maršutkou do Choplon Ata. Mesto a zároveň najväčšie letovisko na brehu jazera Issyk Kul. Chvíľu sa motáme ulicami a hľadáme ten správny lacný hostel alebo guesthouse. Nakoľko je mimo hlavnej sezóny všetko je ako pred vymretím. Naslepo vstupujeme do luxusného hotelového rezortu a s drzosťou mne vlastnou tam zjednávame cenu s 30$/os/noc na 400som= 8,5$ : ). Ideme na prieskum mesta. Objavujeme miestny verejný dom. Teda veľké srdce v červenom prevedení na bráne a názov v zlatom písme „LOVE STORY“ tomu nasvedčuje. Zvedavosť vyhráva a ideme sa tam pozrieť. Privíta nás rozkošná slečna a my nie sme na pochybách čo tu robí. Pod prístreškom na dvore si dávame čaj a po krátkej konverzácii zo slečnou na naše obrovské prekvapenie zisťujeme, že to je bežný guesthouse. Nothing more…;o) Lámanou angličtinou nám hovorí, že sa takéto omyli stávajú. Vravíme, že je načase zmeniť názov aj výzdobu. Len mykne ramenami. Večer sedíme pri bazéne a chlípeme vodku. Okolo 21:00 začujeme hlasnú hudbu. Zláka nás diskotéka. Pár športovcov z Ruska si v miestnej reštaurácii urobili narodeninovú párty. Pridáme sa a trochu ponatriasame kosti aj my.
Streda 26.9.2012
Zaslúžený oddych
Celý deň leňošíme kúpeme sa. Na večeri si k nám prisadne pripitý práve svojou milou opustený vojak. Zvláštna atmosféra a nostalgia prepadá aj nás.
Štvrtok 27.9.2012
Choplon Ata – Bishkek
Hotelový rezort opúšťame okolo 10:00. Po 4 hodinách sme v Bishkeku. Návšteva Osh bazáru.
Piatok 28.9.2012
Bishek – Budapešť
Opätovne Osh bazár. Zastavujú nás neuniformovaný policajti a opäť osobná prehliadka. Stanovi sa jeden z nich pokúsi pred očami stopiť 50$, ale Stano mu to celé vytrhne z rúk a už sme naozaj nepríjemný. O 15 minút nás chytajú ďalší a scenár sa pokúšajú zopakovať, utíname to hneď v úvode a obaja na nich vybehneme tak, že nevedia odkiaľ vietor fúka. Ani sa nepýtame a ideme preč. Už nás neriešia. V uličkách bazáru som ešte zahliadol ako nejakému nešťastníkovi z Nemca akurát počítajú peniaze. Po nákupoch ideme pre veci do guesthousu a na letisko. Nocujeme na Seremetejevom a v Budapešti nás už čakajú naše polovičky.
Ďakujeme
Pár všeobecných informácii, rád a pomôcok:
Veľké busy v kombinácii so zlými cestami sú naozaj veľmi pomalé. Maršutky sú na tom o niečo lepšie. Najrýchlejší, najpohodlnejší ale zároveň najdrahší je taxík. Share taxi sú potom asi najlepšou voľbou ak máte naponáhlo, ale hlboko do kapsy. Ďalšou variantov je stop ktorý je vlastne lacnejší variant share taxi. Zaplatíte šoférovi sumu na ktorej sa dohodnete. Taký sponzoring na pohonné hmoty. Ideálne je sa však vždy na začiatku dohodnúť na výslednej cene a tak predísť nepríjemnostiam na jej konci.
V Kotchore dobrý obchod kde sa dajú ľahko zakúpiť potrebné veci na trek (bomba…).
V Bishkeku trekový obchod mimo centra sa nazýva RED FOX.
Opatrnosti zvlášť pri prehliadke políciou nikdy nieje dosť.
Peniaze sa dajú zameniť vo vačších mestách, ale opäť pozor pokúšali sa nás oblafnúť a vydať menej ako mali.
Ceny ubytovania od 350 – 500som v guesthousoch bez problémov.
kurz k 09/2012 1€ = 60 COM